Moja priateľka mala skúsenosť byť praktikantkou na našom sídlisku Luník IX v materskej škôlke. Mala možnosť prostredníctvom pedagogickej a sociálnej akadémii v Košiciach, ktorú navštevuje druhý rok. Jej odbor je sociálno- výchovný pracovník a každoročne majú dve týždne súvislej praxe. Vybrala si spomínanú materskú škôlku aj ona je obyvateľkou sídliska. Na praxi bola prvý krát a bola veľmi zvedavá, či by sa jej takáto práca páčila, pretože ako sociálno- výchovný pracovník môže pracovať rôzne napr. s deťmi v Mš, či škole, na Úrade práce v rôznych reedukačných domovoch, v centrách pre slobodné mamičky s deťmi. Pre ňu je to zmysluplná a humánna práca, v ktorej sa stretáva s ľuďmi.
Prax má už dávno za sebou, no stále spomína na časy, keď deti volali „pani učiteľka“. A keď ju dodnes pozdravia a povedia „ahoj“. V prvý deň sa strachovala , či ju deti príjmu medzi seba ale po prvej hre s nimi si vydýchla. S radosťou sa s nimi hrávala, kreslila, maľovala, lepila proste všetko čo ma robiť asistent učiteľa. Cítila sa ako v skutočnej práci, ktorú by mohla v budúcnosti robiť.
Každý deň sa tešila ako spolu budeme jedávať a hrať sa na dvore. Vravela mi: Nikdy nezabudnem na to, že deti na, ktoré by ste ani nepovedali sú tak šikovné a strašne rozumné. Že si vedia zapamätať za niekoľko minút básničku, a že sa s vami rozprávajú čo pozerali v televízii, že aké zvieratko by radi videli v skutočnosti. „Žasla som “.Každý deň , keď som odchádzala domov tak sa ma pýtali či prídem aj zajtra. Bola som rada, že som si k nim vedela nájsť cestu.
Jedno dievčatko sa volalo Marika a nevedela ešte tak čisto rozprávať mi vždy vravela a„ pupiš mi mavovačku “(kúpiš mi maľovačku).Počas celých dvoch týždňoch som ňou chodila ku kabelke a tam zbadala lesky. Je to míle dievčatko.
No zažila aj menší úraz jeden malí chlapček hodil druhému kameň do nosa, hrozne mu krvácal nos prišla jeho maminka a hneď sa upokojil. Prešla aj tým, že takí malí chlapci no trochu starší robili veci, ktoré sa na ich vek nehodí.
No keďže deti boli veľmi šikovné a jeden chlapček vyhral výtvarnú súťaž tak celá škôlka šla do Zoo. Bola som pritom. Akí boli natešený, keď sa všade naokolo obzerali a objavovali a učili sa nové mená zvierat. Bolo to úžasné.
Prežila som krásne dva týždne a to aj vďaka pani učiteľkám, ktoré boli hrozne milé a zato sa im chcem poďakovať. Ukázali mi, že , keď človek chce tak sa viem prispôsobiť a ostatné sa pripojí.
V tomto období moja priateľka praxuje na Úrade práce sociálnych veci a rodiny.
